Sneží a ľudia sú odetí v bielom,
pokoj sa rozlieva po svete celom,
zbrane sú dole a poháre hore,
deti už nie sú viac smrteľne choré.
Žobráci našli si prácu i domov
a opití nehľadia spopod stromov.
Manželia pamätajú na svoje sľuby,
akoby aj nie, keď jeden druhého ľúbi?
Rodičia sa vracajú späť k svojim synom, dcéram,
v detských domovoch vedú ich zástupy až k dverám,
zločinci sa kajajú, sľubujú, že sa zmenia,
násilníci sami pochodujú do väzenia.
Drogám odzvonilo - v hromadách plnia kontajnery,
každý lakomec rozdáva a žiarlivec verí,
kam zmizol strach nikto nepýta sa, na čo vlastne?
Veď na svete je zrazu tak bezpečne a krásne...
Vidím realitu, kráčam zasneženým svetom,
počúvam o vojnách, ach, ako bezútešne znie to.
Pozerám na hladných, opitých žobrákov v zime,
na závislé deti, stratené v cigaretovom dyme,
rozvrátené rodiny sú v správach témou číslo jedna,
som späť v realite a zdá sa po zúfalstve smädná.
Realita
24.09.2012 10:03:52
Komentáre
ach...