Tichom
ma pichol
a opustil...
Ticho
mi vpichol
bolesť do žíl
a odpustil
svojmu svedomiu
svoj hriech,
on nespravil nič zlé.
Len ukradol mi smiech.
Udrel ma
láskou
a odvrátil zrak,
umrel môj život
s jeho rukou na očiach.
Ja nemala som strach,
len slasť na perách,
no on zmietol moju
slobodu v prach.
Za to, čo mi dal,
chcel úrok ako kráľ.
On na konci sa smial,
keď zbabelo utekal.
Len potkol ma,
viac sa neobzrel späť,
túžil po moci
a vybral si ma za obeť.
Mlčal
a čakal,
kým pochopím,
blčal
môj plameň,
čo kedysi zhasol s ním,
dnes zakaždým,
keď vrátim sa späť,
pamätám si len jeho ticho,
ktoré neprestáva znieť.
Komentáre