Máš mi byť najvernejšou priateľkou,
dať mi to posledné zo seba.
Vravia mi, že sa obetuješ,
že nič viac mi už netreba.
Dávaš mi lásku obrovskú,
dávaš mi šťastie na hodiny,
no keď ti úsmev zmizne z tváre,
vždy som ten najvinnejší vinník.
Obliekaš ma, dávaš mi jesť,
zaháňaš smäd i chlad domovom,
no niekedy túžim ísť na vlastnú päsť,
keď náš domov ochladne tvojím strašným hnevom.
Sušíš mi slzy zakaždým,
keď plačem za snami vzatými,
no zas ma rozplačeš, ja už rátam s tým,
keď prejdú naše šťastné hodiny.
Netušíš, aký mám z teba strach,
hoc´ zdá sa, že som v poriadku.
Veselý úsmev hrá mi na perách,
no obávam sa každej vety začiatku.
Bude to ešte niekedy tak,
ako to bolo kedysi?
Že som nemala z vlastnej mamičky strach,
že šťastné boli celé naše dni?
Už rátam s tým
11.05.2010 09:28:09
Komentáre